Ako to naozaj nie je (pre budúce a čerstvé mamičky).

Autor: Anna Nemergutová | 21.10.2008 o 14:24 | Karma článku: 8,46 | Prečítané:  1950x

Človek – žieňa celých 9 mesiacov v krásnom očakávaní narodenia dieťatka obyčajne nevie a vlastne ani nemôže vedieť čo ju naozaj čaká. Nechcem zmariť krásne predstavy a u malého percenta aj ozajstnú realitu a tak čítajte len ak si myslíte, že sa nad všetko dokážete povzniesť. K napísaniu tohto článku ma inšpirovala jedna moja známa, ktorá po príchode domov z pôrodnice mi s odstupom pár dní zavolala a povedala: “Anka, nemyslela som si, že to bude také hrozné, veď ja vôbec nič nestíham.........“ .

nas drobec si citanas drobec si citaAnka

Pôrod, aj keď je to udalosť bolestivá je to naozaj krásna – to som tvrdila až dva mesiace po pôrode.

Môj drobček je anjelik veta, ktorú som si myslela, keď krásne spal (náš drobec, sa chránil spánku ako len mohol).

Predstava o tom, ako to bude, keď sa nám to narodí bola veľmi podobná tej v rôznych filmoch – žena porodí – normálnym pôrodom, o dva dni ide domov, samozrejme je už štíhla, upravená, nalíčená, dokonca v aute normálne sedí a celá žiari šťastím.

Po príchode domov dieťatko spí a ona si navarí, uprace, vyzerá krásne upravená, ako z módneho časopisu, domácnosť tip top, dieťatko občas zaplače, ale ona ho vie okamžite utíšiť.

Po príchode manžela je hotová večera, a to hneď niekoľko chodov, slávnostné prestieranie je samozrejmosťou.

Áno tak nejako som si aj ja predstavovala svoju materskú dovolenku, dokonca moja naivita siahala až tak ďaleko, že som si kládla otázku: “Nebudem sa doma pri jednom dieťati nudiť???“ Bola som fakt naivná, a občas som dúfala v dvojičky nech máme viac detí jedným šupom(teraz som Bohu vďačná, že ako štart som dostala len jedno).

Ale pravda je iná – po príchode z pôrodnice domov som si s mojím drobcom nevedela rady až tak, že musel príjsť manžel z práce, bola som v koncoch, samozrejme more sĺz a pocit bezradnosti boli prvý týždeň na dennom poriadku, trvalo asi mesiac kým sme si na seba zvykli a ďalší mesiac, aby som môjho drobčeka vedela ako tak pochopiť. Môj celý deň bol jedno veľké kojenie, rýchla príprava obeda to bolo všetko čo som stíhala a o domácnosť sa mi pomohol postarať manžel, za čo mu patrí moja veľká vďaka.

Začiatky sú naozaj všelijaké, ale dá sa to zvládnuť.

Asi tak po tretom mesiaci som sa cítila dobre, všetko som pomaly začala zvládať, samozrejme môj manžel mi pomáha pri starostlivosti o domácnosť aj naďalej a som mu za to vďačná.

Asi na začiatku siedmeho mesiaca sa náš drobec rozhodol pre nočný život – vstávanie takmer každú hodinu od 23 do 4.00 trvalo to takmer tri týždne, no priznám sa snívala som o tom, ako by sa spalo v ďateline a všade kde som sa pozrela som hľadala miesto na oddych.

Nechcem, aby tento článok vyznel negatívne, ale všetka tá námaha stojí za to, keď sa Vaše dieťatko na  Vás prvýkrát usmeje a to nie len tak, ale naozaj úprimne a keď uvidíte ako sa začína zlostiť, že niečo sa mu nepáči, alebo že siaha po inej hračke ako mu podávate – ovládač a mobil a kalkulačka sú snáď v top 10. Uvidíte, že všetko to stálo za to, len ..... netreba sa vzdať.

 

 

P.S. aj tento článok som tvorila niekoľko dní, teraz môj anjelik spí a mne sa ho podarilo dokončiť.


 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?